Centrum voľného času Božej tváre

JUŽNÉ TIROLSKO – DOLOMITY

image011Náš zájazd do Talianska bol rýchly (ale organizačne obdivuhodne zvládnutý), adrenalínový (ale bezpečný) a absolútne perfektný (k čomu nie je čo dodať). Keď sme dorazili do ubytovne v Dobiaccu, privítal nás dážď. Tak sme na plánovaný minivýlet ku kostolíku nad mestom išli autobusom. Ako sme stúpali kopcom hore, začalo sa pomaly vyjasňovať a pred nami sa vynorila nádherná dúha – odvtedy už nespadla ani kvapka a krásne počasie sme mali do konca zájazdu.
na druhý deň sme išli na túru na TreCime (Tri veže) a autobusom sme vystúpili do výšky takmer 2400 m.n.m. Náš veľký a vysoký autobus sa točil v ostrých a prudkých zákrutách a vyhýbal sa pritom autám, bicyklom a motorkám, ktoré išli zhora. Nuž, nebolo nám všetko jedno…Keď šoférovi dvakrát „zdochol“ motor a my sme sa začali posúvať dole, tak sme aj kričali. Výhľad aj túra však stáli za všetok ten strach. Všade naokolo sa týčili obrovské skalnaté vrchy až do nedohľadna. Väčšina z nás prešla celú trasu okolo TreCime, niektorí sa z polovice radšej vrátili. Späť do autobusu sa po adrenalínovej ceste hore nikomu nechcelo, ale nakoniec sme sa tam nasúkali a s dôverou sme zaspievali Mária, ochrana.
Po dvoch dňoch v Dobiaccu sme sa presunuli do Bressanone, kde sme bývali v kňazskom seminári, kde sme zažili krásne prijatie. Rektor seminára nám dokonca urobil aj exkurziu a zaviedol nás do ich starej knižnice zo šestnásteho storočia, ktorú rád a pravidelne navštevoval aj emeritný pápež Benedikt XVI. Ukázal nám aj ich barokový kostol a ku všetkému povedal mnoho zaujímavostí.
V nasledujúcich dňoch sme toho videli neskutočne veľa. Program bol taký bohatý, že sme vždy len vyskočili z autobusu, bežali na miesto, spravili dve fotky, a hneď sme bežali späť a rýchlo k ďalšiemu výhľadu alebo kultúrnej pamiatke. Na kupovanie suvenírov vskutku nebol čas, ale verím, že každý z nás má úžasné spomienky, či už na rodisko svätého Jozefa Freinademetza, vodopád v Parcines, botanickú záhradu v Merane, jazero Caldaro alebo lúky plné úžasných kvetov v PassoGardena. Na ceste späť sme sa zastavili aj v mliekarni TreCime, kde sme mali možnosť na vlastné oči vidieť (a cítiť) výrobu skvelých syrov a očariť svoje chuťové bunky ochutnávkou. Napokon sme sa mohli aj dosýta venovať nákupom „suvenírov“ pre našich blízkych v podnikovej predajni, čo mnohí z nás márnotratne využili, a potom doma neľutovali.
Zo zážitkov z tohto výletu budeme žiť veľmi dlho a už teraz sa tešíme, aký výlet pre nás vymyslí sestra Kristína budúci rok.